Klubové dni každoročne začíname sobotným programom, z ktorého azda najobľúbenejší bod býva nepravidelný Tibeťák CUP – veselé zápolenie našich miláčikov a ich majiteľov v neobvyklých disciplínach.

TIBEŤÁK CUP 2015

Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku, preto aj my sme využili ich pekné prostredie pre naše siedme Klubové dni. Tie sa, ako vyvrcholenie našej klubovej činnosti, snažíme pripravovať s láskou k našim tibeťákom a z úcty k všetkým členom vždy čo najlepšie, ako dokážeme.

Veselé zápolenie našich miláčikov a ich majiteľov v neobvyklých disciplínach je veľmi obľúbenou časťou Klubových dní a po niekoľkých rokoch jeho absencie nastal čas na jeho reprízu. Aj nášmu vernému tibeťákovi už chýbalo súťažné vzrušenie, ktoré sa posnažil priblížiť svojim obvyklým (ako inak?) spôsobom:

„Verili by ste, že sa dá ešte vymyslieť nejaká nová neokukaná disciplína pre „agiliťácke“ tibetské dogy? Nie, ja som neveril, a preto moja „tvrdá“ príprava obsahovala všetko možné z minulých dvoch ročníkov. Skákal som na lavičku,  podliezal špagáty, behal po igelite, odolával dobrotám, no, čo ma čakalo teraz, to som vôbec nepredpokladal.

Povedzme, že prvá disciplína - BEH POMEDZI TYČE VEDĽA PÁNIČKA -  ma až tak veľmi neprekvapila, no jeho absolútne sústredenie na UDRŽANIE SUROVÉHO VAJÍČKA NA LYŽIČKE popri tom všetkom (musel ma udržať na vôdzke a nerozbiť vajíčko ani pri jeho vkladaní do misky)  ma ohromilo. Celým telom som sa sústredil aj ja, lebo som si všimol, že skoro všetci trénovali a disciplínu zvládli na jednotku. Myslím, že ženy boli v miernej výhode, aj keď doma asi neprenášajú vajíčka takýmto riskantným spôsobom.

Druhá disciplína – TUNEL - ma tiež veľmi neprekvapila, čo ma však zarazilo, bola dĺžka tunela! To nemyslíte vážne, veď to sa podobá na disciplínu akurát tak pre krtkov. Potrápila viacerých, čo s nedôverou pozreli dnu a radšej zvolili elegantný prechod povedľa. Majitelia už mohli tušiť, čo bude nasledovať - šup do tunela namiesto psíka a štýlom „ako vieš“ sa preplaziť na druhú stranu. Niekto, myslím, aj trhol rýchlostný rekord! No bol som zahanbený podaktorými odvážnymi tibeťákmi, ktorí prebehli tunelom ako skúsení záchranári v akcii.

V tretej disciplíne mňa osobne nečakalo nič ťažké, iba vydržať SKÁKANIE môjho PÁNIČKA VO VREIA a odolať chuti poskákať si s ním a na neho.

Vydržal som, a tak sa v pohode prepracoval k novej disciplíne – CHYTANIU PIŠKÓTOV rovno DO PAPUĽKY . Bola prekvapujúco jednoduchá a rovnako prekvapujúco ťažká. Ja som však zahviezdil a zopár ich chytil ako grizzly lososy. Výhodu mali tí, ktorí dávajú prednosť hravému získavaniu odmien, obvyklý tibeťácky postup však znamená uprene pozorovať piškótu po celý jej let, zachytiť najmä miesto dopadu, potom poriadne natiahnuť krk a ham! Alebo celé divadielko s nezáujmom odignorovať a spokojne si posnoriť okolo stromu (veď predsa musím preznačkovať všetkých predo mnou!).

Predposledná disciplína v sebe skrývala zákernosť dostupnosti s nenápadnosťou veľkej prekážky. Zhltnúť dve polovičky jedného lahôdkového PÁRKU V MISKE by nemalo ktovieako potrápiť tibetskú dogu pred večerou, no zaliate poriadnou dávkou H₂O pripravia väčšine psov pravé Tantalove muky. Niektorí skúsili najprv všetko poriadne preskúmať, porozmýšľať a s nadhľadom sa dobroty vzdať. Iní išli na vec logicky, najprv čo to popili (čím uhasili smäd), žiaľ na párky už neostalo miesto. Iba Corinka svojim inovatívnym spôsobom vytrela všetkým zrak. Najprv sa labkou snažila obsah misky vyliať, čo by jej umožnilo vyhnúť sa zbytočnej vodnej záťaže v žalúdku. Potom však zmenila taktiku a sústredene najprv vychlemtala všetku vodu z misky, čím sa prepracovala k obom polovičkám párku a ešte sústrednejšie ich poctivo obe zjedla. Stratila tým síce mnoho vzácnych minút, no svojou odhodlanosťou stratené minúty vzápätí získala minútami bonusovými, a tak jej neušlo dobré celkové umiestnenie.

Posledná disciplína (OBLIECŤ PSÍKOVI krásne žlté TRIČKO A PREŠPURTOVAŤ DO CIEĽA svojou novosťou prekvapila a rozosmiala každého. Keďže ju asi nikto dopredu netrénoval, potrápila všetkých rovnako. Ako poznám tibetky, myslím, že žiadna netrpí prehnanou fintivosťou pred zrkadlom, preto je obdivuhodné, ako trpezlivo novinku znášali. Pre krátkosť času stačilo tričko prevliecť cez hlavu a jednu labku a dohnať stratené minúty šprintom do cieľa!

Víťazi jednotlivých kategórií sú známi a majú môj obdiv, no aj tak vyhrali všetci, čo sa zúčastnili, skúsili šťastie a zabávali seba aj ostatných“.

VÝSLEDKY TU

Veľké poďakovanie patrí celému prípravnému a realizačnému tímu, ktorý vymýšľal, zháňal, pripravil, meral, zapisoval, fotil, gratuloval a bavil sa, ako aj všetkým zúčastneným a divákom, ktorí vedia, že nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať! (alebo naopak?)

KOMPLETNÁ ZÁBAVNÁ FOTOGALÉRIA ZO ZÁVODU TU

V sobotňajšom programe má svoje stále miesto aj členská schôdza, tento rok Výročná členská schôdza KTD s voľbou členov výboru.

Čas po večeri patril výbornej prezentácii pán Primoža Peera z jeho čerstvej návštevy Tibetu, v ktorej sme videli množstvo fotografií do-khyi v ich pôvodnej vlasti. Poukazoval hlavne na ich nezmenené vlastnosti a výzor v porovnaní s novou snahou chovať a predávať bohatým turistom nepôvodný veľmi lymfatický typ psov s množstvom voľnej kože a príliš jemnej srsti tzv. money-dog, nevhodných do tvrdých vysokohorských polôh. Vyzdvihol pôvodný typ tibetskej dogy práve pre jej výborné vlastnosti, ktoré vyhovujú daným ťažkým podmienkam, v ktorých žijú tibetskí kočovníci. Sú to hlavne celková odolnosť, pevné zdravie, tvar oka, typ a štruktúra srsti odolná voči extrémom počasia, kostra umožňujúca pohyb v náročnom teréne a výborné strážne schopnosti v súlade s láskou a oddanosťou svojmu pánovi a rodine. Tibetská doga je pre Tibeťanov stále veľmi cenný ochranca obydlí a aj keď nežije ani ona v ideálnych podmienkach (nedostatok potravy, mráz, sneh, slnko, prach, vietor, útoky vlkov...), darí sa im udržiavať ju v pôvodnej forme.

Pánovi Peerovi sme nesmierne vďační za tieto aktuálne pre nás veľmi zaujímavé informácie priamo z krajiny pôvodu našich psov.

Druhý deň Klubových dní KTD ako vždy prináleží Špeciálnej výstave s bonitáciou. Okolité krásne prostredie malokarpatských lesov spolu s objednaným slnečným počasím nemalou mierou prispelo k jej pohodovému priebehu. Odborné oko skúseného posudzovateľa pána Primoža Peera zo Slovinska pozorne zhodnotilo naše tibetské dogy, ktorých sa spolu zišlo 38. V kruhu organizovala a v angličtine zapisovala pani Linda Voláriková.

Článok o špeciálnej výstave a podrobné výsledky nájdete tu.