Ahojte tibeťáci, dúfam, že ste v zdraví a so sebe vlastným pokojom prečkali silvestrovské besnenie, uchmatnuté vianočné koláčiky nezanechali na vašej figúre žiadne stopy a podarilo sa vám nájsť svoj darček pod stromčekom.

KOMPLETNÁ FOTOGALÉRIA Z VÝLETU TU

Nepochybujem, že si spomínate na náš posledný, ešte jesenný výlet na Veľkú Javorinu. Veľmi som si želal, aby nám bolo dopriate brodiť sa snehom, váľať sudy v bielej nádhere, poprípade sa efektne zahrabať. Musím byť však vďačný aj za tú malú bielu perinku, ktorá nás čakala na vrchole. Miestami zľadovatená cesta od Holubyho chaty až po vysielač nás odmenila krásnou a vzhľadom na avizovanú predpoveď počasia celkom nečakanou scenériou. Ako správny tibeťák, milujem pohľady zhora a naozaj sa mi naskytol nádherný výhľad na ďaleké vrchy aj blízke doliny na oboch stranách Veľkej Javoriny. Ohromné, stáť naraz na území dvoch krajín! Najprv zadné labky s chvostíkom na Slovensku, predná časť po driek na Morave, potom naopak - to bola krásna kuriozita a bonus výletu zároveň!

Samozrejme, že všetky plánované aktivity sme statočne splnili. Vladko postavil krásneho malého snehuliačika, aj kameň s nápisom: “Tu bratia vždy sa stretať budú“ sa nám podarilo nájsť a napokon aj zdravými pochúťkami ozdobiť veľký strom. Trochu so znepokojením som očakával nájazd tibeťákov na rozmiestnené rožky pod stromom, no všetci sa správali nanajvýš dôstojne a iba pokojne sledovali všeobecné lesnícke snaženie. Mrkvičky, jabĺčka, rohlíky a lojové guličky urobili z opadaného listnatého stromu celkom peknú a netradičnú okrasu široko ďaleko. Snáď si lesné zvieratká užili túto malú vianočnú nádielku.

Všetci si určite dobre pochutnali na Holubyho chate, kde sme strávili príjemný oddychový čas a posilnili sa pred odchodom domov. Malá výprava sa síce ešte snažila o dobytie neďalekej rozhľadne, no nebola prístupná, a tak ďalší výhľad sa nekonal.

Dúfajme, že ste sa všetci dostatočne vyšantili, pookriali na čerstvom vzduchu a potešili sa zo vzájomného stretnutia. Mňa napríklad ohúril voľne pobehujúci írsky vlkodav pri chate, no, nerád to priznávam, najodvážnejšou sa ukázala Kaila, keď išla preveriť aj druhého, ležiaceho pri búde. Naozaj bol vyšší, ako sa s úžasom presvedčila a pre istotu rýchlo zutekala. Krásny rozprávajúci papagáj v chate bol tiež dôkazom, že stačí vyjsť z domu a zážitky čakajú za rohom.

Ďakujem Martinke za tip na výlet, mimochodom, všimli ste si, s akou láskou všetkých (aj tibeťákov) vyobjímala a poškrabkala za uškami (len tibeťákov)?  Ďakujem zároveň všetkým, ktorí neváhali na chvíľu vymeniť vypekanie vianočných koláčikov za krásu prírody a potešili seba aj nás.

Váš tibeťák