V rámci klubovej akcie Hop z pohovky do prírody sme sa 7. mája 2011 vybrali spoločne na malý výlet na Veľkú Homoľu nad obcou Modra v Malých Karpatoch.  Meteorológovia nám sľubovali bezoblačnú sobotu, čo aj do bodky splnili a za čo im na diaľku vďačne tlieskame. Oveľa lepšie sa kráča so slnkom nad hlavou, ako s kvapkami dažďa za golierom a v mokrom psom kožuchu. Náš milý  verný tibeťák súhlasne prikyvuje a pokračuje:

Ahojte kamaráti, mám pre Vás hádanku:  56 labiek, z toho 5 bielych, 4 o dosť kratšie, 28 ušiek, z toho 2 neustále vejúce vo vetre, 28 čiernych ňufákov, 13 chvostov s dlhou srsťou, 1 chvostík s krátkou srsťou, 1 biele maskovanie na konci chvosta a 1 biela lysina na hlave.  Otázka:  koľko zástupcov tibetskej dogy neodolalo vábeniu diaľok a prišlo na výlet?  Malá pomôcka  - Samson nabehal odhadom tri až štyri krát viac kilometrov ako ostatní, z toho vyplýva, že tibeťák to nemôže byť  a žiadna tibetská doga by si dobrovoľne nedala nafarbiť špičku chvosta na bielo ako má Giordano od narodenia, všakže.  Takže, trochu veľa čísiel, dosť málo indícií, ale kto sa dopracoval k číslu 12, počítal správne!  A kto má dosť fantázie, dopracoval sa aj k čiernemu jazvečíkovi so záložným duracelovým pohonom a rozkošnému šteniatku bernského salašníckeho psíka, ktorý sa stal maskotom výletu. Spolu nás teda bolo štrnásť psíkov s majiteľmi. 

Miesto stretnutia pri známej Zochovej chate (Zoške) pomenovanej podľa národovca a evanjelického farára Samuela Zocha (dnes zrekonštruovanom a nedávno otvorenom štvorhviezdičkovom hoteli) všetci našli, dokonca až od Zlína, s parkovaním tiež neboli problémy, a tak sme mohli vyraziť po červenej značke Štefánikovej magistrály.

Začíname krátkym zostupom k prírodnému kúpalisku, ktorý sa už o chvíľu mení na mierne stúpanie lyžiarskou lúkou okolo hvezdárne a seizmického pracoviska Univerzity Komenského. Čoskoro prichádzame na veľké rúbanisko, zrejme pozostatok po kalamite, no nie všetci boli presvedčení o jej prirodzenom prírodnom pôvode. Prikláňali sa k názoru, že ide o veľmi rafinovanú nočnú úpravu terénu pred výletom. Nebudeme sa prieť.

Po absolvovaní tejto náročnej časti, ktorá preverila našu ohybnosť a vynaliezavosť tibetiek pri prekonávaní prekážok , už nasleduje len stále mierne stúpanie krásnym malokarpatským lesom. Všetkých obveseľuje poletujúci Samson, ktorý sa zdá byť všade a nikde, buď naraz alebo niekoľkokrát za sebou v neuveriteľne krátkom časovom intervale. Podrobnejšie vysvetlenie úkazu hľadajte pod heslom „teória chaosu“ prípadne „ teória neurčitosti“.  Podozrievame ho z aj používania záložného pohonu, lebo žiadna z mladších tibetiek, ktoré zabudli, že vrcholom elegancie je dôstojný krok a nechali sa strhnúť, dlho nevydržala.

Stále stúpanie dáva tušiť, že rozhľadňu nepostavili na rovinke, ako mnohí dúfali, ale že sa asi ešte trochu zapotíme. No napokon prichádza záver, priamo pred nami, na kopci, rozhľadňa v plnej kráse a k nej asi 40 %-né sľubované stúpanie! Plazenie bolo síce povolené, no všetci sa držali statočne a s malými prestávkami hrdinsky dosiahli vrchol vo výške 709,2 m.n.m.  Nasledoval zaslúžený oddych a občerstvenie, lavičiek bolo našťastie dosť, dokonca aj ohnisko sme mohli využiť.

Čo ale nikto nepredpokladal, mladý tibeťák Aslan prvý verne nasledoval svoju pani Adu až na vrchol 20 metrovej rozhľadne a ešte sa tam aj pohodlne usalašil. Pašák! Dôkazov, že tibetky vedia prekvapiť je dosť, našli sa samostané jednotky, ktoré by bez váhania vybehli hore aj sami, len výstražná tabuľa ich odradila od ich odvážneho zámeru.

Vrchol Homole dosiahla celá výprava, tento úspech je potvrdený zápisom vo vrcholovej knihe s vernými odtlačkami labiek všetkých dvanástich statočných tibeťákov, jazvečíka aj berňáska. Predpokladáme, že si nikto nenechal ujsť odmenu pre každého, nádherný kruhový výhľad z rozhľadne a dokonale sa pokochal. Avizované súťaže prebehli pomerne nenápadne, nenárokujú si na úplnú objektivitu, niektoré disciplíny sa podľa okolností dokonca menili. Vladko ako najmladší účastník s najmladším šteniatkom Giordanom salašníckym zaslúžene vyhral detskú kategóriu, ba aj najdlhší jazyk sa našiel. Nikto po výstupe od únavy nezaspal, preto sme túto disciplínu operatívne nahradili inou, ktorej víťaz bol jasný od začiatku - najviac navyše nabehaných kilometrov.  Vierka z rozhľadne dovidela až do Mochoviec, hoci ostatní iba do Jaslovských Bohuníc, nevadí, Feri videl dokonca Slnko, ktoré je naozaj veľmi ďaleko, no keď raz vidno Mochovce, to je malý zázrak a ten treba odmeniť!

Všetky prvé ceny sponzorované holandským kráľovstvom tak našli svojich majiteľov, gumové želatinové kĺbotvorné užovky ako ceny útechy končili okamžite v útrobách výhercov, čokoládové Eurá sa pre rastúcu teplotu a infláciu tiež neoplatilo držať v kešeni, niektorí tibeťáci nepohrdli mňamkami od Eukanuby, a tak všetci snáď boli spokojní.

A o to predsa išlo, pobaviť sa, nadýchať sa čerstvého vzduchu a byť chvíľu s milými ľuďmi a psími kamarátmi v našej krásnej prírode. Všetkým vďaka a...

...do skorého videnia na ďalšej klubovej akcii.

Váš tibeťák

Za fotodokumentáciu ďakujeme pani A.Turčanovej V.Lackovej a A.Vrbovskej!!!