Špeciálna výstava 4.10.2009 - Kamenný Mlyn (Malacky)

Nedeľa, ako vystrihnutá z jesenného katalógu cestovnej kancelárie, bola už venovaná samotnej Špeciálnej výstave s udeľovaním titulov CAJC, CAC, Víťaz špeciálnej výstavy 2009, Víťaz mladých špeciálnej výstavy 2009 a BOB. Posudzoval pán Tibor Havelka , výstavy sa zúčastnilo štyridsať psov, prišli aj zahraniční vystavovatelia z Nemecka a Česka. V poslednej časti nedeľného programu venovanej bonitácii pribudli medzi chovných jedincov ďalšie nádejné tibetské dogy. Krásny víkend uzavrel výborný guláš, ktorý nás posilnil na cestu domov.

Veľká vďaka patrí týmto obetavým organizátorom: Andrejke Blahovej, Alenke Vrbovskej, Martine Hudcovicovej, Jaroslavovi Vidrovi , Jozefovi Kosibovi, Janovi Adámkovi, Verke Švecovej a štedrým sponzorom: firmám Litograf, s.r.o., Jaroslavovi Vidrovi - dovozca granulovaných krmiv Biomill, Kadeřnictví Regina, Fair Krmiva - Ing. Lenka Adámková a Stamax Senica, s.r.o..

Nemalou mierou aj perfektné počasie prispelo k tomu, že sa Klubové dni so Špeciálnou výstavou vydarili a povzbudili nás do ďalších klubových aktivít.

Náš verný dopisovateľ si samozrejme nenechal ujsť príležitosť prispieť svojimi postrehmi do mlyna, a tak uverejňujeme aj jeho dojmy:

Haf, haf... ahojte, priatelia.

Už som bol nepokojný. Celé leto som trčal doma. Celkom rád sa opaľujem, to áno, aj na vychádzky ma brávali, sem tam dokonca na malý výlet, ale ja som už chcel niečo iné. Veď naposledy som videl svojich kamarátov tak pred tromi mesiacmi, a to je veru dávno. Na prvý októbrový víkend som sa už nesmierne tešil.

V sobotu, krátko po obede (škoda, že nie mojom), zaštrngotala vôdzka. Otvoril som oči a čo nevidím, do auta sa začína nakladať batožina, neklamné znamenie, že sa niekam ide. Konečne. Viete, ja počítam dni podľa počtu vyjedených misiek, ale niekedy sa mi to popletie, a tak sa radšej spolieham na istejšie znaky. Napríklad, zrýchlený pohyb mojich domácich, nekoordinované pobehovanie, prenášanie aj mojich vecí sú jasné ako facka. Vtedy si ma síce  veľmi nevšímajú, ale ja to už tuším, môj tep sa zvyšuje a začínam sa tešiť. Radšej síce iba tichučko ležím a očami sledujem, kedy nastane ten správny okamih. A tak sa stalo aj teraz, zrazu prišlo to známe „ideme“, nasleduje plavný skok do auta a vyrážame. Moje vzrušenie je veľké, trošku vtedy slintám, ehm, ale čo narobím, keď sa tak veľmi teším. Mám kamošku, ktorá nerada cestuje. Tá, keď zbadá otvorený kufor auta, len opatrne vykúka spoza rohu a rozmýšľa, ako z tejto šľamastiky von. Chápete to? Veď nás čaká dobrodružstvo, no nie?

Tentokrát sme vyrazili na Záhorie, smer Kamenný mlyn. Z okna sledujem okolie, čo ma veľmi nebaví, všetko ide veľmi rýchlo, ja by som sa aj pristavil a chvíľočku posnoril. Ale vydržím, onedlho sme na mieste a hurá, kamoši tiež. Život je taký nádherný!! Klebetíme, ňucháme, predvádzame sa, objavujeme, paráda... V tom najlepšom rozlete ma však rázne pribrzdili a zaparkovali k stoličke. Musel som tichučko ležať a počúvať dlhú prednášku, ako ma predvádzať vo výstavnom kruhu. Ako keby som to nevedel. Však idem, no nie, a sem tam zastanem, trochu sa vystriem, pravda, ak sa mi vôbec chce. Niekedy sa mi vôbec nechce, a to mi môžu rozprávať, sľubovať, mávať dobrotkami pred nosom. Ja som charakter, a aj keby som práve mal neodolateľnú chuť na ten kúsok maškrty, just nie.  A ukazovať zuby len tak? Však ja ich viem ukázať, na susedovho Bena, hoci aj každý deň. Ale dobre, ja viem, že toto je dôležité, tuším ich počítajú a dumajú, či sú všetky tam, kde majú byť. Hop, konečne môžem vstať, ideme si všetko vyskúšať. Viete, popod fúzy sa trošku smejem, ale vydržím, keď mi naprávajú všetky moje nohy do výstavného postoja. Dnes som skvelý, no aj zajtra je deň, ha, ha, ... haf.

Tak, trošku som si pobehal a zase musím ležať, uf. Je to ale celkom zaujímavé, debatuje sa o fenkách, o nás, trošku sa červenám, ale tvárim sa, že som nikdy nespal hlbším spánkom ako teraz. Pri problémoch s kĺbami na mňa trochu padla depresia a radšej som si regulérne pospal. Vraj som prešvihol aj návštevu rozkošného najmladšieho šteniatka Lakshimi. Škoda, no prebral som sa až na neskutočnú vôňu pečenej klobásky a kuracieho mäska. To sú tie pravé krásy sveta!

Nedeľa začala dobre, ako obvykle. Ranná prechádzka, potom plná miska a krátke česanie. Tak už je to tu, musím vydržať a nič nepokaziť. Všetko, čo som sa včera naučil, si  rýchlo opakujem. Najprv sa pekne usmievam, no akosi to nepomáha, pán Havelka na mňa pozrel celkom prísne, až mi vyschlo v krku. Radšej dobrovoľne otváram papuľku, ukážkovo behám sem a tam, stojím pevne ako socha, chvost už neviem viac vytočiť...  Opäť som skvelý. Búrlivo ma pochválili (to milujem), vyhral som krásny pohár, medailu, aj vrece s granulami som dostal. Perfektné, no ja som zakaždým trochu nervózny. Musím viac trénovať, však čo by som neurobil pre môjho milovaného pána, no nie?

A teraz si už zvyšok tejto prekrásnej nedele vychutnám do poslednej granulky.

Majte sa.

Váš tibeťák

Povýstavný katalog - ŠV Kamenný Mlyn 2009